Je to skôr osobná skúsenosť, o ktorú sa s vami chcem dnes podeliť, než psychologický prístup v prísnom zmysle zákona zrkadla. To radšej prenechám odborníkom, ktorí tento proces v jeho psychickom rozmere dokážu vysvetliť oveľa lepšie ako ja.
Tak ako mnohí ľudia, aj ja sa pravidelne stretávam s ľuďmi alebo situáciami, ktoré vo mne vyvolávajú rôzne nadmerné emócie, ako napríklad prílišné rozčúlenie, podráždenie alebo dokonca prílišný obdiv. Dlho som veril, že práve títo ľudia alebo situácie sú zdrojom týchto často chaotických emócií, ktoré som cítil. Jednoducho som úplne nepochopil skutočnú úlohu toho druhého.
Život alebo vesmír, podľa toho, čo si myslíte, spôsobuje, že sa tieto udalosti alebo situácie reprodukujú, a práve táto reprodukcia ma viedla k tomu, že som chcel pochopiť tento « mechanizmus ». Čo mi chce život alebo vesmír povedať? Mal by som v týchto opakujúcich sa udalostiach vidieť odraz niečoho, čo nechcem vidieť v sebe? Na základe tohto pozorovania som sa rozhodol dozvedieť sa o tejto téme viac. Uvedomil som si, že intelektualizácia javu nie vždy stačí na jeho integráciu. Často je potrebné prejsť cez telo, porozumenie v tejto veci.
Čo je zákon zrkadla?
Ide o to, aby sme v druhom videli seba a vo vedomí pozorovali, čo v nás vyvoláva tieto nadmerné emócie. Cieľom je pochopiť tento jav, aby sme lepšie porozumeli tomu, kto sme. Vždy sa vo vedomí pozerať na rôzne stránky našej osobnosti, t. j. na našu svetlú aj tienistú stránku.
Zákon zrkadla nám hovorí, že často to, čo nemôžeme zniesť na druhom človeku, je niečo, čo je prítomné v nás, ale čo nechceme prijať. Prijatie je dôležitým kľúčom k pochopeniu tohto javu a jeho integrácii.
Je to vyhrotená emócia, ktorú vyvoláva druhá osoba alebo situácia, niečo epidermálne. Môže to byť niečo, čo nie je na prvý pohľad viditeľné, pretože je to niečo pochované. Možno sa pýtate, ako si teda uvedomíte niečo « neviditeľné »? Tu sa stáva dôležitou druhá osoba a do hry vstupuje zákon zrkadla. Pretože keď nie sme s nejakým aspektom seba samých zmierení, nechceme o ňom uvažovať, odmietame ho. Sme v istom druhu popierania.
Prijať tieto časti seba samého znamená uznať ich existenciu bez toho, aby sme ich živili alebo sa nimi chválili. Všetci sme nedokonalé bytosti a musíme sa na ne pozerať s láskavosťou a láskou, bez odsudzovania, a prijať ich.
Zmierenie sa so sebou samým môže byť ťažké, a predsa je potrebné. Priznávam, že dnes sa príliš často používajú slová benevolencia a odolnosť. A predsa sú obe mimoriadne dôležité.
Rozhodnúť sa pozrieť sa na zákon zrkadla znamená predovšetkým rozhodnúť sa vymaniť z určitých vzorcov. Niektorí z nás to môžu prežívať ako skutočné utrpenie. Záleží na tom, čím chceme byť pre seba a pre druhých.
Nemôžeme vždy reagovať tak, ako by sme mali, akceptujme to a uistite sa, že sme najlepšou verziou seba samých bez toho, aby sme odmietali svoju tienistú stránku.
Čo znamená byť k sebe láskavý ?
Znamená to načúvať svojim emóciám, akceptovať svoju nedokonalosť, prejavovať súcit so sebou samým, neodmietať sa, vedieť povedať nie iným, pretože to znamená povedať áno sebe samému atď.
Druhí nám ukazujú, čo musíme « napraviť », pretože priťahujeme a premietame na druhých to, čo sami v sebe neprijímame.
Keď hovoríme o zákone zrkadla, a teda o prijatí, je potrebné spomenúť aj zákon príťažlivosti.
Zákon príťažlivosti a zákon zrkadla
Tieto dve veci spolu súvisia.
Stručne povedané, zákon príťažlivosti k sebe priťahuje to, čo sme, a keď priťahujeme svoj opak (antizrkadlo), často je to preto, že sme v stave neprijatia. Preto je dôležité byť v tomto procese prijatia.
Prijatie je samozrejme ťažké, pretože si vyžaduje veľa odvahy, vytrvalosti a úprimnosti k sebe samému.
Ale nestojí to za to, ísť smerom k najlepšej verzii seba samého, čo myslíte?
