Ako sa môžeme v spoločnosti, ktorá verí, že sebarealizácia sa dosahuje prostredníctvom spotreby, vymaniť zo slepého konzumu, ktorý z prírody urobil materiál ako každý iný? Toto pozorovanie už niekoľko rokov tlačí určitý počet z nás k opätovnému spojeniu s prírodou a z tohto uvedomenia sa rodí túžba po autenticite. Príroda by už nebola vnímaná len ako kvantifikovateľná, ale skôr ako duchovné dobrodružstvo. Ekonómia by potom ustúpila dávaniu a z Homo œconomicus by sa stal Homo spiritualis.
Duchovnosť a ekológia
Pohľad na prírodu už nie ako na tovar, ako na materiál, ktorý sa má využívať, ale ako na citlivý ekosystém, nás vyzýva, aby sme cítili srdcom.
Práve táto radosť z kontaktu s pôvodnou prírodou nás vedie k hlbokej túžbe byť, a nie mať, a k zapojeniu sa do ekoobčianskych praktík.
Metamorfóza vlastného ja je preto potrebná predovšetkým na zlepšenie sveta.
Vznikne nový vzťah, duchovnejší, ktorý nám umožní riešiť rany, ktoré človek spôsobil prírode, inak. Ale stačí táto duchovná skúsenosť, nech je akokoľvek intenzívna? Môže prísť na pomoc planéte, a teda aj nám?
Na odstránenie príčin takejto katastrofy je potrebné zaviesť zásadné zmeny v spotrebe, ako aj v environmentálnej politike. Mnohí vedci, filozofi atď. sa domnievajú, že prechod je nevyhnutný. Tento prechod je rovnako ekologický, politický a duchovný.
Pri diskusii o ekológii a spiritualite je ťažké nespomenúť súčasnú, veľmi diskutovanú hlbokú ekológiu.
Hlboká ekológia je sporný filozofický smer
V 70. rokoch 20. storočia sa zrodilo hnutie hlbokej ekológie, nazývané aj hĺbková ekológia, ktorého cieľom je zmeniť vzťah človeka k prírode a priniesť k nej hlbší vzťah, ktorý by ďaleko presahoval jednoduchú ekologickú nápravu. Okrem toho sa snaží prekonať hlavné súčasné ekologické trendy, ako je ochrana divokej prírody, napríklad národných parkov, alebo boj proti škodám spôsobeným používaním chemických látok a toxických výrobkov.
Nórsky filozof Arne Næss (1912-2009) vytvoril pojem « hlboká ekológia » a venuje sa filozofii ekológie známej ako ekosofia. Bez toho, aby sme odmietali povrchovú ekológiu, plytkú ekológiu, ktorá, ako už bolo spomenuté, bojuje proti znečisťovaniu, vyčerpávaniu zdrojov atď., hlboká ekológia integruje človeka do prírody tým, že ho jednoducho vyzýva, aby si uvedomil svoju vzájomnú závislosť s matkou prírodou. Tento prúd sa stavia proti antropocentrickej a utilitárnej ekologickej vízii a inštrumentalizácii prírody, ako hovorí Næss.
Toto hnutie, ktoré sa vo Francúzsku objavilo až v neskorej fáze a ktoré prinieslo ekológiu do filozofickej oblasti, je veľmi sporné, pretože inšpirovalo radikálnych bojovníkov. Hlboká ekológia je kritizovaná aj pre svoj mysticizmus a má mnoho odporcov. Luc Ferry v knihe Nový ekologický poriadok obvinil Arneho Næssa z antihumanizmu a fašistického spôsobu myslenia, čo samozrejme prinieslo hlbokej ekológii veľmi sírnu povesť. Dnes sa k tomuto trendu opäť hlásia ekológovia, ktorí zdôrazňujú skôr duchovnú než bojovú príslušnosť.
Bez ohľadu na prúd alebo myšlienku sa zdá, že ekologická a duchovná transformácia prebieha, pretože obe stelesňujú hodnoty a záväzky. Je na každom z nás, aby sme našli svoje miesto a úlohu v spoločnosti, ktorá hľadá zmysel.
